Príspevok k Open Source (1/2009)

(obnovený a upravený po pôvodnom zverejnení 2/2007 ).

Situácia vo využiteľnosti OS sa podstatne zmenila. Našlo veľa projektov a riešiteľov. Hlavne s Linuxom – lokalizáciou a podporou sa urobilo veľmi veľa. K tomu office a internetové služby. Toto je už v potrebnej kvalite aj v Infovekovej podpore a aj inde. Treba dostať tvorbu z otvorených zdrojov do rovnocenného postavenia s komerčnými produktami v oblasti výuky. Toto sa nezmenilo. Samozrejme pre komerciu je to ohrozenie, ale aj podnet, aby zvyšovala kvalitu. V súčasnosti v postate bežné produkty sú ešte stále neprimerane drahé.

Ťažko sa dosiahne rovnocenné postavenie. Aj keď cena má síce svoj význam, riešenia z otvorených zdrojov sú dosť podceňované a málo oficiálne preferované.

Napríklad OS Linux nie je takmer nijako zahrnutý do verejne všeobecne uznaných software produktov. Dosiaľ má poväčšine cveng iba v dosť odbornej komunite. Veľa správcov na školách (isto dosť veľa základných škôl a možno aj stredné školy, kde nemajú zamerania na výpočtovú techniku a informatiku) je dosť slabo zorientovaných v problematike, lebo správcovstvo sa im ušlo z núdze – lepších nebolo a k ich chvále ich zaujalo. Ak nie je systematická podpora (nie len technická, ale aj všeobecná) tak s tým isto majú problémy a radšej sa Linuxu vyhnú. V podobnej situácii sú učitelia a aj riaditelia škôl.

Protiklad - produkty Microsoft - MS majú oficiálnu štátnu podporu podľa „Memoranda o porozumení“. To sa prejavuje v rôznych aktivitách založených iba na MS produktoch ako: Partneri vo vzdelávaní, Moderná škola, Moderný učiteľ aj iné. Cez takéto projekty sa otvára priestor na presadzovanie v školách pre výuku hlavne MS produktov. Je to vlastne obrovská skrytá reklama. Predstavitelia MS majú význačné postavenie vo vzťahu k štátnym vzdelávacím inštitúciám a môžu oblasť vzdelávania významne ovplyvňovať v iba pre seba výhodnom smere.

Riešenia z otvorených zdrojov nemôžu dosiahnuť takú štátnu podporu ako MS– neexistuje kompetentná druhá zmluvná strana. Azda jediná možnosť je dosiahnuť, aby si oficiálna vzdelávacia organizácia toto zobrala za svoje. Tá si to môže dovoliť iba vtedy, ak sa prejaví významný záujem z prostredia škôl s príslušným zdôvodnením a tlakom na riešenie problémov s vyžívaním otvorených zdrojov pre výuku. Vypracuje k tomu rôzne projekty na využitie otvorených zdrojov v školách, získa na to prostriedky z rôznych finančných zdrojov (štátne vzdelávacie projekty, projekty EU,...). Dočasná vsuvka: napr.: Systém prezentácie s priamou interaktivitou.

Oficiálna vzdelávacia inštitúcia prichádza do úvahy azda iba ÚIPŠ a ŠPÚ a samozrejme ich úzka spolupráca. Významné postavenie má samozrejme Infovek. Jednoznačne by som ho odporučil na koordináciu tejto činnosti.

1. Vo svojej činnosti by sa zrejme mal výraznejšie aktivizovať v oblastiach:

1. Zobrať si za svoje a intenzívne školy rôznym spôsobom (infovekové diskusie,fóra, www prezentácie ŠPÚ a ÚIPŠ),informovať o novinkách z otvorených zdrojov využiteľných v školách.

2. Organizovať školenia, otvorené prezentácie k oblastiam vhodným pre využitie v školách založené na využití otvorených zdrojov. Ak je táto možnosť podporovaná v jednom Memorande, azda je možné bezproblémové porozumenie pre otvorené zdroje.

3. Žiadať od tvorcov komerčných programových produktov pre výuku, aby vytvárali verzie aj pre iné operačné systémy, samozrejme aj pre Linux. Prípadne pripravovali multiplatformové riešenia. Pre použitie - nákup licencií pre školy dokonca nákup takto podmieňovať.

4. Spolupracovať s vysokými školami , ktoré majú odbory informatiky, výpočtovej techniky , pedagogiky za účelom, aby vo svojej výskumno - pedagogickej činnosti riešili aj témy pre školstvo s využitím otvorených zdrojov. Zadávať k tomu témy výskumných prác, diplomových prác a dosiahnuť akceptáciu požiadaviek od inštitúcie, ktorá by túto činnosť riadila.

5. Dosiahnuť, aby štátom podporované vysoké školy výsledky vo svojej výskumno – pedagogickej činnosti predkladali ako otvorené zdroje. Sú finančne podporované štátom, a teda ich výsledky by mali byť v štáte verejne využiteľné. Tieto výsledky by mali byť vypracované tak, aby boli priamo plne využiteľné pre výuku.

6. Rôznym spôsobom podporovať autorov, ktorý prispievajú do otvorených zdrojov. Napríklad umožniť a aj podporiť účasť na rôznych odborných akciách, konferenciách, navrhovať na ocenenia , a podobne.

7. Komunikovať - spolupracovať s tvorcami u nás aj v zahraničí (napr školy, verejné inštitúcie, samostatní tvorcovia), ktorí dali svoje práce do otvorených zdrojov za účelom ich lokalizácie u nás a dotvorenia pre naše podmienky.

8. Zvýšiť informovanosť o otvorených zdrojoch a ich kvalite s tým, že ak je niečo lacné / zadarmo, neznamená to automaticky, že to nemá dobrú kvalitu.

Odporučení som napísal dosť.

Otvorené zdroje možno považovať za poklad ľudstva, z ktorého možno čerpať aj vďaka filantropii tvorcov, za čo si isto zaslúžia aspoň verejné poďakovanie. Iné zdroje sú zase otvorené preto, že boli vytvorené s podporou verejných prostriedkov a dostali štatút verejných zdrojov. Pribudnú aj produkty firiem, ktoré chcú niečo dosiahnuť svojou otvorenou softverovou politikou. Možno využiť aj tie, aj keď treba dať pozor, aby sa tým používateľ nestal nejakým rukojemníkom.

Poznámka: existujú aj zdanlivo otvorené zdroje, ktoré majú však skrytý účel napr. reklamu, alebo nasmerovanie záujemcu na určitý spôsob správania. Preto je potrebné kvalifikovane pedagogicky posudzovať vhodnosť ich využitia pre výuku.

Odporúčania, ak sú akceptovateľné, znamenajú, že by sa mohli / mali využiť. Ak by si ich zobral do svojich úloh napr. Infovek, musí mať k tomu potrebné podmienky a prostriedky. Myslím si, že je to náročné a teda si to vyžaduje aj napr. dobrých aj dobre zaplatených odborníkov vo výukových predmetoch, v informatike a aj v pedagogike. Myslím tiež, že vhodným podnetom by sa dosiahla aj spolupráca odborníkov priamo zo škôl.

2. Podľa mňa sa získajú významné efekty.

1. Žiaci by získavali širšie poznatky, dokázali by sa viac orientovať vo viacerých alternatívach – nekomerčných aj komerčných

2. Znížili by sa , alebo by sa aspoň nezvyšovali celkové náklady na programové vybavenie v školách, kedže sa použijú aj otvorené zdroje

3. Podnietilo by výrobcov komerčného software smerovaného výlučne pre komerčných mimoškolských zákazníkov poskytovať pre výuku v školách (nie pre iné činnosti) software zdarma. Školy by významne ušetrili na licenciách na software, pričom by mali k dispozícii zrejme kvalitné prostriedky. Bol by to záujem producentov . Kompenzácia je vlastne v tom, že využitie pre výuku je vlastne nepriama, ale obrovská reklama.

3. Samozrejme v alternatívach sú aj veľké problémy.

1. Vysoké nároky na na správcov počítačov v školách. K tomu je nutná dobrá podpora – školenia, priama pomoc .

2. Zvýšené nároky na proces výuky v predmetoch. Potrebná dobrá pedagogická podpora.

3. Zvýšené nároky na vyučujúcich poznať a využiť alternatívy a z toho vyplývajúca neochota ich využiť. Potrebná informačná pomoc, presvedčenie, že sa to dá, a je to zvládnuteľné a že je to rovnocenné iným, aj komerčným riešeniam.

Nejaké aktivity sa uskutočňujú. Nepostrehol som však zatiaľ nejaké výraznejšie efekty. Výrazná a systematická podpora vo využití OS v školách zatiaľ neexistuje. Dovolím však tvrdiť, že problémy s využitím otvorených zdrojov sú. Tak isto sú problémy so získavaním financií na licencie, čo oslabuje modernizáciu v školách.

Skúsil som myslieť, niekedy sa podarí(čo???), niekedy to bolí(čo???), niekedy je z toho adrenalín(pre koho???)